Stalo sa vám, že ste z nevysvetliteľných príčin cítili veľký smútok a osamelosť?
Deti, dokonca ani tie vnútorné, by nemali byť samé
Keď sa cítite smutní, osamelí, niekedy je za tým spúšťač - napr. vás opustil partner alebo vás ľudia, na ktorých vám záleží, opakovane nevidia, nepočujú, nech sa akokoľvek snažíte. Inokedy to nesúvisí navonok s ničím, jednoducho sa takýto pocit vyplaví, zdanlivo sám od seba. Toto nie je nič zriedkavé. Nie je to nič patologické, nemusí automaticky ísť o depresiu alebo inú katastrofu.
Je úplne možné, že za týmito pocitmi je vaše vnútorné dieťa a vy o tom ani neviete. Niekde hlboko v nás žijú uložené spomienky z nášho detstva a stačí, že nám niečo pripomenie to, ako sme sa cítili ako malé deti a je potom veľmi ľahké spadnúť až na dno, či už do pôrodnice, kde nás oddelili od mamy alebo do škôlky, na ktorú sme neboli pripravení.
Aj mne sa to stáva a najprv to samozrejme nechcem cítiť, lebo to nie je príjemné. Kto by chcel cítiť nepríjemné pocity? Ale ak si dovolím to cítiť naplno, prepadnúť tomu a vyjadriť to zúfalstvo, viem oddeliť, čo je moje vnútorné dieťa a čo som zas ja, dospelá žena, ktorá sa oň vie postarať. A neexistuje väčšia úľava ako toto pre seba spraviť.
Všetkým nám prajem spokojné a šťastné vnútorné deti, ktoré by už nikdy nemali byť samé.