Jeden múdry pán raz povedal, že síce sú vo vzťahu fyzicky len dvaja ľudia, ale v skutočnosti je vzťah tvorený troma. Bol to Yehuda Tagar a mne sa zdá kľúčové pochopiť toto jeho tvrdenie, pretože to môže ovplyvniť, či vzťah bude rásť, prekvitať, obnovovať sa alebo či zakrpatie, prípadne až umrie.
Kto to je - ten tretí člen vzťahu?
Čo robiť, aby prospieval? 1 + 1 sa rovnalo 3?
Čo nerobiť, aby 1+1 sa nerovnalo mínus 2?
O tom bude tento článok.
ZAČIATOK JE KRÁSNY
Keď sa dvaja stretnú, na začiatku vzťahu je najčastejšie všetko zaliate slnkom.
On vidí na nej to a zväčša iba to, čo ho priťahuje a čo obdivuje. Ona vidí to isté v ňom.
Niet nad tieto krásne začiatky.
Kam sa to ale po rokoch, no niekedy už aj mesiacoch vytratí?
Ak ste žili v tom, že vzťahy to je len romantika, alchýmia a nikto tomu nemôžeme úplne porozumieť, tak Vás chcem uviesť do toho, že je to aj niečo iné a že tomu môžeme porozumieť.
.
Budem hovoriť z pozície ženy, ktorá žije v dlhodobom vzťahu, snažiac sa vedome ho tvoriť, ale aj terapeutky, ktorá sa venuje vzťahovému poradenstvu a študentky Psychofonetiky - metódy, ktorej veľká časť je venovaná rozvoju vzťahov.
Ak na vzťah nahliadame ako na dvoch ľudí, ktorým to buď funguje alebo nefunguje, tak ďaleko nezájdeme.
Ak uvidíme, že vzťah vlastne nie sú len dvaja, ale je v ňom tretí, neviditeľný člen, potom to začne dávať zmysel. Ja a partner buď robíme veci, ktoré mu prospievajú alebo robíme veci, ktoré ho ničia.
A teda preto vo vzťahu platí matematická rovnica 1+1 sa rovná tomu, koľko do vzťahu zainvestujete alebo aj koľko nezainvestujete.
ČO TEDA VZŤAHOM PROSPIEVA?
Vnímať vzťah ako živú entitu a starať sa oň
O vzťah je nutné sa starať. Ak pri každodenných povinnostiach, malých deťoch a práci na to zabudneme, vzťah vyhorí.
Pokiaľ nemám v kalendári miesto na svoj vzťah s partnerom, tak sa táto starostlivosť neudeje.
Ak budem vnímať vzťah ako život, ktorý tvoríme spoločne s druhým človekom, môžem si začať uvedomovať, že nevypovedané a nevyriešené hádky, konflikty a nedorozumenia v ňom tvoria rany a jazvy. Hádzať ich pod koberec nepomáha, jedine učiť sa, ako ich riešiť, môže znamenať dlhodobo udržateľný vzťah.
Pozerať na situácie nielen mojimi očami ale aj očami druhého
Toto sa všetci ešte len učíme a nie je to bežné - volá sa to empatia a neznamená to, že sa mi bude všetko, čo druhý robí, páčiť. Znamená to ale, že tomu budem rozumieť z jeho či jej uhla pohľadu.
Táto schopnosť je kľúčová, lebo bez nej sa stretnutie ani neudeje.
Ak nie som schopná vnímať partnera z jeho uhla pohľadu, pozerám na neho iba z vonku, ako by bol nejaký predmet. No človek nie je predmet a cíti sa nepochopený, čo potom vedie k nedorozumeniam. Samozrejme sa schopnosť empatizovať dá učiť, ale je to práca. Nedeje sa to samé od seba.
Pestovať vďačnosť
Ak vzťah neberiem ako samozrejmosť, ale každý deň nájdem niečo, za čo môžem byť partnerovi/partnerke vďačný a prejavím to, vzťah to vyživuje.
Naopak, ak na vďačnosť a ocenenie zabúdam, nevyhnutne sa zo vzťahu stáva zoznam toho, čo mi druhý nenapĺňa a s čím som nespokojná.
ČO VZŤAHOM NEPROSPIEVA?
Samozrejme je to opak toho, čo im prospieva - teda zanedbávanie, negativita, nerozvíjanie empatie, ale je toho ešte viac.
O tom viac už v druhej časti tohto článku.
Zaujala Vás táto téma?
Chcete sa dozvedieť viac?
Príďte na BEZPLATNÝ WORKSHOP osobne alebo online – pošlite mi
a ja Vás o tejto možnosti budem informovať!
